Strana Smer nakoniec na májovej schôdzi posunie obmedzenie nedeľného predaja do druhého čítania. V relácii TA3 to oznámil podpredseda parlamentu a strany Smer Juraj Blanár. Ide tak o obrat, keďže naposledy strana Roberta Fica hovorila o výhrade vo svedomí pre zamestnancov ako o alternatíve k zákazu predaja, čo kritizovala aj šéfka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová. 

No zatiaľ čo Smer návrhu vyjadril podporu, líder Sme rodina Boris Kollár vo štvrtkovej relácii Na hrane televízie JOJ uviedol, že obmedzenie nedeľného predaja jeho hnutie nepodporí. 

Zdôraznil, že s takým návrhom by mala prísť vláda pri programovom vyhlásení na začiatku volebného obdobia. Pripúšťa však kompromis, aby boli v nedeľu obchody zatvorené len do určitej hodiny. 

Kollár návrh na voľnú nedeľu zaradil medzi tie, ktoré podľa neho pred voľbami len zbytočne polarizujú spoločnosť, pritom jedným z predkladateľov novely zákona je aj poslanec jeho hnutia Jozef Lukáč. 

Čítajte tiež

Šéfka odborov Uhlerová o voľnej nedeli Od Smeru a Hlasu by som očakávala v tejto téme podporu

Lukáš Kekelák

„Nikomu sa nič nestane, keď bude obchod jeden deň zatvorený. Spotrebiteľ to prežije a najmä zamestnankyniam to určite pomôže,“ hovorí prezidentka slovenských odborov Monika Uhlerová.

Predseda parlamentu zároveň vyhlásil, že Sme rodina už nepodporí žiadne konzervatívne poslanecké návrhy, ktoré sa týkajú témy potratov, genderu či obmedzovania dostupnosti porna, ani „atómovky“ rozbíjajúce verejné financie. V minulosti mali pritom poslanci hnutia v podobných hlasovaniach voľnú ruku a hlasovali podľa svojho svedomia. 

Bez Sme rodina môže byť hlasovanie tesné

Presadenie zákona v parlamente ešte nie je vôbec isté. Liberáli z SaS s návrhom dlhodobo nesúhlasia a pripisujú mu obmedzovanie slobody predávajúcich i kupujúcich. Proti sú aj progresívci z PS či strana Hlas Petra Pellegriniho.

Návrh odmietajú aj Demokrati Eduarda Hegera a isté nie sú ani hlasy Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej, ktorí odišli zo Za ľudí. Prekvapiť však môžu aj niektorí poslanci OĽaNO, proti je napríklad bývalá jednotka kandidátky Mária Šofranko.

Naopak, okrem väčšiny Matovičovho hnutia Obyčajných a najnovšie poslancov Smeru sa počíta aj s hlasmi extrémistov z radov Kotlebovej ĽSNS či Republiky. Bez nezaradených poslancov či Sme rodina môže byť hlasovanie v prípade dostatočného počtu zákonodarcov v pléne parlamentu veľmi tesné. Pomôcť výsledku by však mohlo znížené kvórum.

„Ak to parlament schváli, svet sa nezrúti,“ uviedol minister životného prostredia Ján Budaj a podpredseda Demokratov s tým, že po voľbách by sa nedeľný predaj vrátil. Podľa neho totiž zvyšuje komfort a zamestnanosť. 

Čítajte tiež

Viceprezident Zväzu obchodu SR Zatvorenie obchodov v nedeľu obchodníkom neuškodí a zamestnancom pomôže

Jakub Lipták

Podľa viceprezidenta Zväzu obchodu SR je nedeľný predaj „stodvadsaťpercentným servisom“. Zatvorenie obchodov v nedeľu víta.

Obmedzenie predaja v nedeľu počíta so širokou podporou odborárov. Podobné opatrenie funguje bez problémov vo viacerých európskych krajinách, ako napríklad v Nemecku, susednom Rakúsku a Poľsku, v Grécku, Francúzsku, Nórsku, Veľkej Británii či v Španielsku. V krajinách však platia aj mnohé výnimky. 

V nedeľu v roku 2019 zvyklo pracovať 16,3 percenta Slovákov, čím sme sa umiestnili na siedmom mieste spomedzi krajín Európskej únie, v obchode pracovala z nich približne polovica.

Vďaka štedrým príplatkom býva o prácu cez víkend záujem. Najmä príplatky za prácu v nedeľu, ktoré tvoria stopercentnú prirážku, totiž môžu výrazne zlepšiť konečnú výplatu.

Zákaz nedeľného predaja mal cez pandémiu väčšinovú podporu

Návrh z dielne štvorice vládnych poslancov – Richarda Vašečku z OĽaNO, Jozefa Lukáča zo Sme rodina, Martina Čepčeka a Kataríny Hatrákovej (ex-OĽaNO) – sa už v parlamente viackrát posúval. 

Podľa návrhu by obchody mali byť otvorené v nedeľu pred začiatkom školského roka, posledné tri nedele pred vianočnými sviatkami a v prípade, že tretia decembrová nedeľa pripadne na Štedrý deň, budú môcť byť prevádzky otvorené do 12. hodiny.

Okrem toho by sa uplatňovali výnimky, ktoré už teraz existujú na štátne sviatky. Zákaz predaja by sa teda nedotkol čerpacích staníc, lekární, obchodov na letiskách, v prístavoch, na staniciach ani v nemocniciach. Nedotkol by sa ani predaja cestovných lístkov či suvenírov. Ôsmeho mája a prvého septembra je už teraz povolený predaj kvetov a prvého novembra aj predaj predmetov určených na výzdobu hrobov.

Novelou zákona by sa Slovensko vrátilo do obdobia prvej vlny pandémie covidu, keď v nedeľu zostávali obchody zatvorené. Proti novele dnes vystupuje najmä maloobchod.

Veľké obchodné reťazce ako Kaufland či Lidl si obmedzenie predstaviť vedia, keďže funguje aj v ich materských krajinách. Rovnako viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak, do ktorého patria reťazce predajní potravín ako COOP Jednota, CBA, Delia, Starý Otec, Fresh, Nitrazdroj či Yeme, ale aj desiatky ďalších spoločností ako GGT, MY & MI, Mountfield, Hubert alebo Orange.

Podľa prieskumu agentúry Focus z mája 2020 pre Denník N tri štvrtiny slovenskej spoločnosti nemajú problém so zákazom nedeľného predaja, o čo sa opierajú aj predkladatelia súčasnej legislatívnej úpravy. 

So zavretím obchodov v nedeľu „rozhodne“ súhlasilo 40 percent respondentov a ďalších 32 percent bolo „skôr“ za. Rozhodne nesúhlasilo len 9,5 percenta opýtaných. Nedeľa bez obchodov mala najväčšiu podporu medzi seniormi nad 65 rokov.

Rovnako neplatí, že za zmenu by boli len konzervatívci (80 percent rozhodne a skôr za), ale väčšinovo boli tomuto kroku naklonení aj liberáli (64 percent, z toho 30 „rozhodne za“). Návrh mal v danom čase najväčšiu podporu medzi voličmi KDH, Smeru a OĽaNO. Najmenšiu medzi stúpencami SaS, aj to takmer 60 percent z nich zatvorené obchody v nedeľu podporovalo (20 percent bolo „rozhodne za“).