Radikálna ľavica na akademickej pôde Fakulta UK sa stáva nástrojom extrémneho politického prúdu, dekan problém nevidí

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského uskutočnila konferencia „Žena, život, sloboda! Festival ženských práv na FiF UK 2023“. Podujatie organizovala študentská časť akademického senátu na tejto fakulte a jeho program sa týkal napríklad roly žien v klimatickej kríze, takzvanému rodovo citlivému jazyku či sexuálnemu obťažovaniu.

Už pri príchode do budovy filozofickej fakulty okamžite upútal obrovský transparent pripevnený na schodisku, na ktorom bolo napísané „Hrajte svoje politické hry mimo našich materníc“. Miestnosť, kde sa konferencia konala, nebol žiadny problém nájsť – na dverách boli nalepené viaceré plagáty s rozličnými feministickými heslami.

Aktivistické transparenty zdobili aj schodisko na univerzite. Foto: Postoj/Jakub Lipták

V miestnosti boli umiestnené ďalšie transparenty s aktivistickými heslami ako „Smrť patriarchátu“, „Patriarchát a kapitalizmus zabíjajú“, „Interrupcie tu boli skôr ako štát a cirkev“, „Feminizmus alebo zhoríme“ a podobne. Nechýbali ani takzvané „zástavy progresívnej hrdosti“, ktoré okrem dúhovej farebnej kombinácie obsahujú aj ružovo-belaso-hnedo-čierny trojuholník, ktorý má symbolizovať transsexuálov a ľudí inej farby pleti.

Konferencia prilákala okolo štyridsať návštevníkov, ktorí sa čiastočne obmieňali. Drvivá väčšina z nich, možno deväť z desiatich, boli dievčatá v študentskom veku, ale prítomné boli aj niektoré známe feministické aktivistky. Prísť mohol každý, takže návštevníci nemuseli byť nutne študenti na filozofickej fakulte, resp. na Univerzite Komenského ako takej.

„Zástava progresívnej hrdosti“ a transparent prekrývajúci znak Filozofickej fakulty UK. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Redefinícia MDŽ z hnusného sviatku

Podujatie otvoril dekan filozofickej fakulty Marián Zouhar a prorektor univerzity pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk. Zouhar vo svojom príhovore uviedol, že myšlienku festivalu ženských práv pri príležitosti MDŽ podporuje a vníma ako veľmi dobrý nápad, zvlášť s ohľadom na to, že on si na oslavy MDŽ z obdobia komunizmu spomína ako na silno ideologicky zafarbené.

„Nerovnakosť práv žien, mužov, ale aj ďalších rodov a pohlaví je veľmi citeľná,“ pokračoval Zouhar. Zdôraznil, že práva žien fakulta nevníma len ako formalitu, ale usiluje sa implementovať plán rodovej rovnosti a snaží sa, aby ženy bol viac zastúpené vo vedení fakulty a jej orgánoch.

Následne si slovo vzal mladý organizátor podujatia, jeden zo študentských senátorov Ivan Dominik Greguš. Spomenul, že toto podujatie je naozaj oslavou, ktorého obsahom je „aktualizácia odkazu Medzinárodného dňa žien v intersekcionálnej perspektíve“.

„Oslava je akýmsi druhom prefiguratívnej politiky, kde sa snažíme konštruovať novú bezpečnú, spravodlivú a solidárnu spoločnosť,“ pokračoval Greguš, na čo Zouhar súhlasne prikyvoval.

Ďalší s krátkym prejavom vystúpil prorektor Radomír Masaryk. Uvítal snahu redefinovať MDŽ „z pozície hnusného sviatku, keď akoby my ľudia oslavujeme naše ženy“, čo mu, ako dodal, vždy prišlo odporné. „Je mi naozaj sympatický počin úplne redefinovať tento sviatok do tej podoby, v akej to robíte vy,“ dodal Masaryk.

„Jedna vec by bola ešte lepšia,“ pokračoval. „Verím, že všetci, ktorí ste tu, budete súhlasiť, že je načase, aby o štyri roky na čelo tejto univerzity zasadla rektorka,“ dodal Masaryk v kontexte toho, že práve v tento deň sa o čosi neskôr konala inaugurácia staronového rektora Mareka Števčeka, ako aj niektorých dekanov fakúlt.

Dekan Filozofickej fakulty Marián Zouhar (vľavo) a prorektor pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Študentstvo, hosťovstvo, organizátorstvo

Organizátori a prednášatelia na konferencii si dávali pozor, aby dodržiavali takzvaný rodovo citlivý jazyk. Nehovorili teda napríklad iba o študentoch, ale o „študentoch a študentkách“, respektíve v opačnom poradí. Ešte väčšmi však používali celkom iný tvar: študentstvo. Preto aj na programe podujatia nebolo pri jednotlivých prednáškach uvedené, kto sú hostia, ale kto je „hosťovstvo“, hoci aj ak šlo len o jedného človeka. Organizátori sami seba zasa označovali za „organizátorstvo“.

Jazyku bola venovaná aj jedna z prednášok, ktorá niesla názov „Kto sa bojí rodovo citlivého a inkluzívneho jazyka?“ a jej hostkami boli Miroslava Mišičková, jedna zo zodpovedných za implementáciu Plánu rodovej rovnosti na Filozofickej fakulte UK, a Elis Faragulová, ktorá pracuje ako korektorka pre ľavicový časopis Kapitál.

Organizátor podujatia Ivan Dominik Greguš (vľavo) a hostky Elis Faragulová (v strede) a Miroslava Mišičková (vpravo). Foto: Postoj/Jakub Lipták

Mišičková a Faragulová svoju prednášku začali konštatovaním, že jazyk je skonštruovaný prostredníctvom mužskej optiky a ženy sú v ňom podradené. „Jazyk nie je neutrálny. Odráža to, čo sa deje, napríklad diskrimináciu, to, že isté časti sveta sú kolonizované, to, že žijeme v patriarcháte, to, že žijeme v kapitalizme,“ rečnila Faragulová.

„Patriarchát preniká do spôsobov, akými komunikujeme,“ nadviazala Mišičková. „Jazyk a moc nie sú nezávislé, ale veľmi úzko súvisia a má to aj priame konzekvencie,“ pokračovala. To, ako komunikujeme, o nás podľa nej prezrádza „stupeň vnímavosti a citlivosti voči svetu okolo nás“.

„Môže nám to napovedať o tom, čo si niekto myslí o ľuďoch, ktorí sú na okraji spoločnosti, keď niekto hovorí o ,bezdomovcoch‘, nie o ,ľuďoch bez domova‘, alebo keď hovorí o ,prostitútkach‘, nie o ,pracujúcich‘ či o ,sex biznise‘,“ vysvetľovala Mišičková.

Pozvánky na „kvírfeministickú demonštráciu“. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Podľa moderátora Ivana Dominika Greguša môže byť jazyk „prostriedkom pozitívnej zmeny“, vyzval teda hostky, aby niečo povedali o najčastejších chybách, aké v komunikácii robíme.

Mišičková hneď ako prvé uviedla „problém generického maskulína“. „Nadužívanie mužského rodu na popis skúseností všetkých ľudí už z princípu nie je veľmi inkluzívne,“ povedala.

Čítajte tiež

Progresívny tlak na jazyk Prečo takzvaný rodovo citlivý jazyk škodí slovenčine

Jakub Lipták

Feminizácia slovenčinu v skutočnosti ochudobňuje a vedie k absurdnostiam.

Potom pokračovala uvádzaním ďalších údajných chýb v komunikácii. „Niekedy sa počas vyučovania používa jazyk, ktorý má vyslovene násilné až sexistické konotácie, ako napríklad: ,Kolegyňa, neznásilňujme tu pojmy.‘ To nie je dobré tvrdenie, ak chceme vytvárať bezpečný priestor, a ak vychádzame z predpokladu, že ľudia, ktorí tam sedia, môžu mať veľmi negatívnu skúsenosť so sexuálnym obťažovaním,“ vysvetľovala. Ako ďalší problematický príklad uviedla slovné spojenie „honiť si ego“.

Nesprávne je podľa Mišičkovej aj to, keď o študentkách či mladých ženách hovoríme ako o slečnách, alebo ak nejakú prácu označujeme za ženskú, respektíve mužskú.

Napokon spomenula chyby, ktoré robíme pri komunikácii o homosexuáloch (na podujatí sa takmer výlučne používal pojem „queer ľudia“), napríklad keď hovoríme o „lesbičkách“ miesto o lesbách alebo o niekom povieme, že je to taký „teploško“, prípadne, že niekto je „transka“.

Faragulová sa vrátila k téme generického maskulína. Uviedla, že podľa nej nie je správne, keď sa stále všade uvádza mužský aj ženský rod, lebo výsledný text potom vyzerá zle a môže byť nečitateľný, čo podľa nej aj veľa ľudí používa ako argument pre používanie generického maskulína. „Dajú sa používať aj úplne iné slová, napríklad môžem namiesto Rómky a Rómovia povedať ,rómske obyvateľstvo‘, namiesto žiakov a žiačok môžem povedať ,žiactvo‘,“ vysvetľovala.

Podľa Faragulovej je tiež potrebné častejšie citovať zdroje od „queer autorstva“, nemali by sme používať slová ako „vzmužiť sa“ alebo „zbabelý“, keďže to implikuje, že „baby sa boja“. Problematické sú podľa nej aj slová „oženiť sa“ a „vydať sa“.

„Keď sa žena vydá, tak sa vlastne predá mužovi a on ju akoby vlastní. To isté je so slovom oženiť sa, keď ten manžel by akoby niečo ďalšie nadobúdal,“ argumentovala Faragulová.

Dôležité je podľa nej pýtať sa tiež na preferované zámeno, ktoré máme v komunikácii používať, ako aj rozlišovať medzi rodom a pohlavím. „Môžeme hovoriť o ľuďoch s maternicami alebo o ľuďoch, ktorí môžu rodiť,“ uzavrela.

Program konferencie. Zdroj: facebooková stránka podujatia.

Hra na „inkluzívne korektorstvo“

Nasledovala hra, na ktorej si mohli účastníci konferencie sami vyskúšať rodovo citlivú korektúru. Vytvorili sa skupinky a každá dostala papierik s nejakým textom. „Sú to pôvodné texty a chceli by sme, aby ste sa v skupinkách pobavili o tom, čo by sa dalo na tom texte upraviť, aby bol inkluzívny,“ vysvetľovala Faragulová.

Po pár minútach mala každá skupinka povedať, ako sa jej podarilo text opraviť. Jedna skupinka mala papierik, kde sa písalo o „mladých ľuďoch, ktorí sú ohrození chudobou“. Prvá skupinka povedala, že slovné spojenie „mladí ľudia“ by ponechala, keďže je už dosť neutrálne, ale navrhla, aby tam nebolo len slovo „ktorí“, keďže je mužského rodu, ale aj „ktoré“, čiže text by znel: „mladí ľudia, ktorí a ktoré sú ohrození chudobou“.

Rovnaký text mala aj ďalšia skupinka, v ktorej zase navrhli miesto „mladí ľudia“ napísať skrátka „mládež“ a „ktorí sú ohrození“ zmenili na „ktorým hrozí“, vraj aby eliminovali mužský rod.

Faragulovej sa návrhy páčili. „Aj keď používame slovo ľudia, je to v mužskom rode. V hlave máme človeka, čo je ten človek. Ale keď to prestriedame neutrálnym slovom mládež alebo osobami, tak je to už v ženskom rode,“ argumentovala. Zámeno „ktorý“ by Faragulová zmenila za „čo“, keďže toto zámeno nemá rod. Často to takto vraj v textoch využíva.

Iná skupinka mala v texte vetu „byť radikálny má pre mňa viac významov“, kde „byť radikálny“ účastníci menili na „radikálnosť“, respektíve „správať sa radikálne“.

Ďalší zasa pracovali s textom, ktorý znel: „Nerozumiem, prečo sa ostatní boja školy, hovorila som si často ako dieťa pri pohľade na svojich vystrašených alebo apatických spolužiakov.“ Chlapec, ktorý pôsobil, že to berie skôr ako recesiu, navrhol slovo „ostatní“ zmeniť na „ostatok“ a „spolužiakov“ na „vystrašené alebo apatické spolužiactvo“. Iní navrhli miesto spolužiakov prosto napísať trieda.

Napokon sa jedna z prítomných, ktorá na papieriku mala text o ruských teroristoch, opýtala, či „aj na opresorov treba používať inkluzívny jazyk, keďže vo väčšine prípadov bývajú mužského rodu“. Faragulová na to odvetila, že by to nechala v mužskom rode, keďže v tomto prípade sú to väčšinou muži. Dodala však, že si treba dať pozor, aby sme sa nevyhýbali písať negatívne aj o ženách, keď je na to dôvod.

Kto chce posudzovať inkluzívnosť textov, nech sa prihlási

Na záver tejto prednášky o jazyku Miroslava Mišičková predstavila niektoré novinky týkajúce sa komunikácie Univerzity Komenského. Tím venujúci sa rodovej rovnosti spravil monitoring komunikácie rektorátu a filozofickej fakulty, na základe ktorého boli identifikované tri kľúčové problémy: nadužívanie generického maskulína, zneviditeľňovanie žien a problematický jazyk o „queer ľuďoch“.

Na základe toho sa prijali opatrenia a na prelome apríla a mája sa má konať monitoring celej univerzitnej komunikácie, teda všetkých fakúlt. „Veľmi pekne vás pozývam, ak niektorá z vás má chuť pridať sa a chce byť súčasťou tohto posudzovania, prihláste sa nám, budeme veľmi rady,“ vyzvala prítomných Mišičková.

„Vznikli tiež dve príručky, ktoré vám veľmi odporúčam ako študentstvu, tak zamestnanectvu,“ pokračovala. Jedna sa týka tvorby vyváženého komunikačného obsahu a druhá je o rešpektujúcej a citlivej komunikácii v rámci výučby.

Zmenu v používaní jazyka vidno v oficiálnej komunikácii Univerzity Komenského a niektorých fakúlt. Napríklad na obálke univerzitného časopisu Naša univerzita môžeme vidieť otázku: „Čím žije študentstvo?“

Na koniec prednášky Faragulová prítomným zapriala, aby svojím prejavom neutláčali ako ľudí, tak „mimoľudské zvieratá“, čo je pojem, ktorým niektoré kruhy označujú skrátka zvieratá.

Časopis Naša univerzita a leták o sexuálnom obťažovaní. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Pozvánka na „kvírfeministickú demonštráciu“

Elis Faragulová všetkých prítomných pozvala na „kvírfeministickú demonštráciu“ s názvom „Dedlajn patriarchátu“, ktorá sa mala podvečer konať na Námestí SNP. Na stoly tiež rozdala niekoľko brožúrok, ktoré vyrobili pri tejto príležitosti. Ich časti boli tiež vylepené pri dverách do miestnosti, kde sa konala konferencia o ženských právach.

Demonštráciu usporadúvalo podľa facebookovej udalosti päť organizácií, medzi nimi aj študentský spolok Light FiF UK, ktorý sa prezentuje ako „študentský kvír spolok“ pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Prepojenie medzi festivalom ženských práv a touto demonštráciou bolo zjavné – v jednom momente organizátori z miestnosti zobrali transparenty, aby ich použili na demonštrácii.

V brožúrke sa nachádza niekoľko aktivistických textov, napríklad o tom, ako „obmedzovanie prístupu k reprodukčnému a sexuálnemu zdraviu a právam (...) nás vzďaľuje od spravodlivej spoločnosti“, ale aj vyslovene výzvy k radikálnemu boju. „Boj za oslobodenie kvír ľudí musí byť radikálny, pretože musí byť dôstojný. Ako chceme dosiahnuť spravodlivosť tým, že vládnucu triedu budeme prosiť o ,zlepšenie situácie‘?“

Nájdeme tu tiež článok o „mimoľudských zvieratách“, ktoré sú na spodku v hierarchii patriarchálnej spoločnosti, či o tom, že antifašizmus musí byť feministický. Okrem toho brožúrka obsahuje aj pár fotiek z demonštrácií či heslá ako „Nedávaj mi karafiát, zabi v sebe patriarchát“, alebo „The only good deadline is deadline on capitalism“ („Jediná dobrá konečná lehota je konečná lehota na kapitalizmus“).

Brožúrka rozdávaná na konferencii volá po radikálnom boji. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Podľa brožúrky nás zvyšovanie ochrany nenarodeného života vzďaľuje od spravodlivej spoločnosti. Foto: Postoj/Andrej Lojan 

Stop sexuálnemu obťažovaniu

Súčasťou konferencie bola aj prednáška s názvom „UK hovorí stop sexuálnemu obťažovaniu“, ktorej hostkami boli novozriadené dôverné osoby na univerzite Tamara Čipková a Andrea Fábiková. Ich funkcie znamenajú to, že ak niekto na univerzite zažije sexuálneho obťažovanie alebo je jeho svedkom, môže to nahlásiť jednej z týchto dvoch dám, ktoré to budú riešiť.

Na začiatku skonštatovali, že sexuálne obťažovanie na vysokých školách je reálny problém, čo dokladajú výskumom realizovaným Inštitútom pre výskum práce a rodiny, ktorého sa zúčastnilo 1 621 študentov z 33 slovenských fakúlt, pričom 76 percent zo zúčastnených malo skúsenosti s „rodovo motivovaným obťažovaním“.

Pôsobí to ako vysoké číslo, ale dámy vôbec nespomenuli to, že vzorka tohto výskumu podľa všetkého nebola reprezentatívna, teda takýto dotazník celkom zjavne vypĺňali najmä tí, ktorí niekedy zažili nejaké obťažovanie, nie tí, ktorí skúsenosť nemali. Navyše, iba tri percentá zo všetkých respondentov zažili aj sexuálny nátlak. V jednom percente sa začalo v škole formálne konanie vo veci sexuálneho obťažovania, a ako uvádza článok o výskume, „išlo však len o prejavy obťažujúceho správania, ktoré boli fyzicky invazívne (t. j. primárne sexuálny nátlak a nevyžiadaná sexuálna pozornosť)“.

Čipková a Fábiková vo svojej prednáške na základe toho skonštatovali, že „sexuálne obťažovanie je v slovenskom vysokoškolskom prostredí značne rozšírené a mechanizmy riešenia a prevencie sexuálneho obťažovania na slovenských vysokých školách sú nedostatočné“.

Dôverné osoby Andrea Fábiková (vľavo) a Tamara Čipková (vpravo). Foto: Postoj/Jakub Lipták

Následne však uviedli, že pojem sexuálneho obťažovania je veľmi široký, a aj keď niečo nie je úmyselné, môže to pod neho patriť. Univerzita Komenského nedávno zverejnila video „Stop obťažovaniu“, v ktorom sú zachytené dve situácie: na prvej dá študent svojej spolužiačke, ktorá si k nemu prisadne, na stehno ruku. Na druhej vstúpi žena do miestnosti, v ktorej sedí muž, a pozdraví ho. Muž ju odzdraví, vstane, zavrie za ženou dvere a povie: „Dneska vám to ale pristane, kolegyňa.“ A to je celé, nič viac sa nestane.

Medzi sexuálne obťažovanie podľa školy spadajú aj „sexistické, homofóbne alebo transfóbne prejavy a komentáre“, ktoré nie sú nijako bližšie definované a nešpecifikovali ich ani Čipková a Fábiková vo svojej prednáške, hoci hovorili o „kvírfóbnych výrokoch a správaní“.

Či sa za takéto neprípustné výroky bude považovať napríklad aj to, keď niekto povie, že manželstvom je jedine zväzok muža a ženy alebo že pohlavie človeka je nemenné, budú posudzovať Čipková s Fábikovou. Treba však dodať, že dôverné osoby nahlásené prípady nevyšetrujú a ďalší postup je podľa smernice rektora, ktorá túto vec upravuje, na posúdení oznamovateľa. Dôverná osoba však poskytuje súčinnosť pri celom procese, a ak prípad považuje za závažný, konzultuje ho s útvarom legislatívy na univerzite.

Ak je prípad menej závažný, môže sa riešiť neformálnym postupom. Čipková a Fábiková ako príklad uviedli, že ak niekto okomentuje ženu so slovami „akú máte peknú sukňu“, je to na neformálny postup, no ak by sa to opakovalo, mohlo by sa to riešiť formálne, čo by malo pre páchateľa pracovnoprávne následky.

Letáky informujúce o sexuálnom obťažovaní. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Demonštrácia jednej subkultúry

O piatej podvečer sa na Námestí SNP konala už spomínaná „kvírfeministická demonštrácia“.

„Žijeme v patriarchálnej a kapitalistickej spoločnosti, ktorá oceňuje zisk, podporuje súťaživosť a usiluje sa o nekonečný rast. Terčom vykorisťovania a útlaku sú najmä ženy, kvír ľudia, Rómky, ďalšie osoby na periférii spoločnosti, ľudia na globálnom Juhu a mimoľudský svet – vo svete cisrodového heterosexuálneho bieleho muža sa ocitajú na vedľajšej koľaji,“ pozývali organizátori na podujatie na Facebooku.

Na demonštráciu prišlo okolo stovky prevažne mladých ľudí, pričom bol viditeľný prekryv medzi účastníkmi konferencie o ženských právach a tejto demonštrácie. Niektorí prítomní niesli transparenty, ktoré boli ešte doobeda vystavené na filozofickej fakulte.

Na demonštrácii bolo okolo stovky prevažne mladých ľudí. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Od rečníkov zaznievala kritika patriarchátu a kapitalizmu, ako aj volania po feministickej spoločnosti. Kritizované boli tiež návrhy zákonov na zvýšenie ochrany života nenarodených. „Výsledky takejto politiky vidíme napríklad v Poľsku, kde nedávne sprísnenie interrupčnej legislatívy spôsobilo zbytočnú smrť minimálne šiestich žien,“ hovorila jedna rečníčka.

To, koľkým zbytočným úmrtiam sa vďaka tej legislatíve predišlo, samozrejme, nepovedala. „Chceme bezpečné, legálne a bezplatné interrupcie a antikoncepciu,“ pokračovala. V podobnom duchu sa niesol aj zvyšok demonštrácie a jej účastníci napokon pochodovali mestom.

Účastníci demonštrácie mali transparenty volajúce po revolúcii a konci patriarchátu či kapitalizmu. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Z počtu účastníkov demonštrácie bolo viditeľné, aký je celý tento názorový prúd veľmi okrajový a veľmi tesne prepojený s konkrétnou subkultúrou. Je to prúd, ktorý sa netají svojím radikalizmom, volaniami po skonštruovaní novej spoločnosti a nedáva si pred ústa servítky, keď napríklad hovorí, že patriarchát a kapitalizmus zabíjajú.

Títo ľudia sú ako novodobí komunistickí revolucionári, ktorí však nemajú skoro žiadnu nádej na politický úspech alebo na reálne rozšírenie svojich absurdných ideí medzi širšiu spoločnosť. Prečo sa im preto vôbec venujeme? Za bežných okolností by to bolo na zasmiatie. No deje sa niečo, pričom musíme zbystriť pozornosť – a tým je, že najväčšia univerzita na Slovensku idey týchto ľudí preberá, dáva im funkcie a necháva ich indoktrinovať tisícky mladých a ovplyvniteľných študentov, ktorí Univerzitou Komenského prechádzajú.